Lepeňák

Neuveríte, čo je u nás hitom tohto leta? Objav dovolenky? Slávnostná večera?

Lepeňák. Áno, áno, 3x áno. Obyčajný praobyčajný lepeňák.

Po dvoch dňoch turistiky v Tatrách, ktorá končila plačom od hladu niektorých zúčastnených, napriek obednej prestávke na chatách a plnému batohu, som sa rozhodla prísť na raňajky s ruksakom a doň zabaliť dva obložené rožky. Najprv som sa zdráhala, že to také, typické slovenské. Dovtedy som nad ľudmi stvárajúcimi tieto činy, mierne pohoršovala. Lenže ja som ich zrazu pochopila.

Darmo som si ja z hlavného veľkomesta niesla všelijaké zdravé ekobio dobroty, bio výživy a neviem čo ešte. Z toho sa dieťa až tak nenaje, keď chce vyšľapať na kopec.

Ale taký lepeňák jedli obaja! Aj to menšie nejediace dieťa! V tatranskej zubačke pôsobili ako vyhladované čenkovej deti. Len čo sme nastúpili, už chceli jesť. Dokonca otec detí sa sťažoval, že nie je lepeňák aj pre neho.

Ďalšie dni sa teda niesli v duchu týchto obedov. Deti sa tešili, nevediac, že toto budú jesť ešte ďalších min. 9 rokov počas drania školských lavíc.

Keď sa opýtam doma, čo si prosia na večeru: “Mami, tak ten rohlík, ktorý je zatvorený aj zhora aj zdola.”

Snažila som sa im vysvetliť, že s jednou vrstvou to je lepšie, chutnejšie.

“Nie, mama, to musí byť zatvorené. Podaj mi aj vrch.”

A tak sa lepeňák stal súčasťou našich životov. Berieme ho so sebou na výlety, do ZOO, na kúpalisko, kamkoľvek. Deti ho majú ako top večeru. Dokonca manžel si ho pýta na služobné cesty.

Iné deti, vidiac naše deti, chcú tiež jesť to isté.

Takže, ak sa trápite, čo zobrať deťom na piknik, na výlet, čo určite zjedia a nebudú vymýšľať, lepeňák vás nesklame 🙂 . A uvidíte, slintať budú všetci okolo 🙂 .